mala swaanso swaans ki
fere koi nij daas
chauraasi bharme nhi
katae karam ki faans
sehajo sehaj swansa teerath
jo koi jaaye nahaye
paap punya dono choote
hari pad pahunch jaaye
mala swaanso swaans ki
fere koi nij daas
chauraasi bharme nhi
katae karam ki faans
sehajo sehaj swansa teerath
jo koi jaaye nahaye
paap punya dono choote
hari pad pahunch jaaye
ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੨ ॥ सलोकु मः २ ॥ Salok mėhlaa 2. Shalok, Second Mehl: |
ਅਖੀ ਬਾਝਹੁ ਵੇਖਣਾ ਵਿਣੁ ਕੰਨਾ ਸੁਨਣਾ ॥ अखी बाझहु वेखणा विणु कंना सुनणा ॥ Akʰee baajʰahu vékʰ▫ṇaa viṇ kanna sunṇaa. To see without eyes; to hear without ears; |
ਪੈਰਾ ਬਾਝਹੁ ਚਲਣਾ ਵਿਣੁ ਹਥਾ ਕਰਣਾ ॥ पैरा बाझहु चलणा विणु हथा करणा ॥ Pæraa baajʰahu chalṇaa viṇ haṫʰaa karṇaa. to walk without feet; to work without hands; |
ਜੀਭੈ ਬਾਝਹੁ ਬੋਲਣਾ ਇਉ ਜੀਵਤ ਮਰਣਾ ॥ जीभै बाझहु बोलणा इउ जीवत मरणा ॥ Jeebʰæ baajʰahu bolṇaa i▫o jeevaṫ marṇaa. to speak without a tongue-like this, one remains dead while still alive. |
ਨਾਨਕ ਹੁਕਮੁ ਪਛਾਣਿ ਕੈ ਤਉ ਖਸਮੈ ਮਿਲਣਾ ॥੧॥ नानक हुकमु पछाणि कै तउ खसमै मिलणा ॥१॥ Naanak hukam pachʰaaṇ kæ ṫa▫o kʰasmæ milṇaa. ||1|| O Nanak! Recognize the Hukam of the Lord’s Command, and merge with your Lord and Master. ||1|| ~SGGS 139 |
ਬਾਰਸਿ ਬਾਰਹ ਉਗਵੈ ਸੂਰ ॥ बारसि बारह उगवै सूर ॥ Baaras baarah ugvæ soor. On the twelfth day of the lunar cycle, twelve suns rise. |
ਅਹਿਨਿਸਿ ਬਾਜੇ ਅਨਹਦ ਤੂਰ ॥ अहिनिसि बाजे अनहद तूर ॥ Ahinis baajé anhaḋ ṫoor. Day and night, the celestial bugles vibrate the unstruck melody. |
ਦੇਖਿਆ ਤਿਹੂੰ ਲੋਕ ਕਾ ਪੀਉ ॥ देखिआ तिहूं लोक का पीउ ॥ Ḋékʰi▫aa ṫihoo▫aⁿ lok kaa pee▫o. Then, one beholds the Father of the three worlds. |
ਅਚਰਜੁ ਭਇਆ ਜੀਵ ਤੇ ਸੀਉ ॥੧੩॥ अचरजु भइआ जीव ते सीउ ॥१३॥ Achraj bʰa▫i▫aa jeev ṫé see▫o. ||13|| This is wonderful! The human being has become God! ||13|| |
ਤੇਰਸਿ ਤੇਰਹ ਅਗਮ ਬਖਾਣਿ ॥ तेरसि तेरह अगम बखाणि ॥ Ṫéras ṫérah agam bakʰaaṇ. On the thirteenth day of the lunar cycle, the thirteen holy books proclaim |
ਅਰਧ ਉਰਧ ਬਿਚਿ ਸਮ ਪਹਿਚਾਣਿ ॥ अरध उरध बिचि सम पहिचाणि ॥ Araḋʰ uraḋʰ bich sam pėhchaaṇ. that you must recognize the Lord in the nether regions of the underworld as well as the heavens. |
ਨੀਚ ਊਚ ਨਹੀ ਮਾਨ ਅਮਾਨ ॥ नीच ऊच नही मान अमान ॥ Neech ooch nahee maan amaan. There is no high or low, no honor or dishonor. |
ਬਿਆਪਿਕ ਰਾਮ ਸਗਲ ਸਾਮਾਨ ॥੧੪॥ बिआपिक राम सगल सामान ॥१४॥ Bi▫aapik raam sagal saamaan. ||14|| The Lord is pervading and permeating all. ||14|| |
ਚਉਦਸਿ ਚਉਦਹ ਲੋਕ ਮਝਾਰਿ ॥ चउदसि चउदह लोक मझारि ॥ Cha▫uḋas cha▫oḋah lok majʰaar. On the fourteenth day of the lunar cycle, in the fourteen worlds |
ਰੋਮ ਰੋਮ ਮਹਿ ਬਸਹਿ ਮੁਰਾਰਿ ॥ रोम रोम महि बसहि मुरारि ॥ Rom rom mėh basėh muraar. and on each and every hair, the Lord abides. |
ਸਤ ਸੰਤੋਖ ਕਾ ਧਰਹੁ ਧਿਆਨ ॥ सत संतोख का धरहु धिआन ॥ Saṫ sanṫokʰ kaa ḋʰarahu ḋʰi▫aan. Center yourself and meditate on truth and contentment. |
ਕਥਨੀ ਕਥੀਐ ਬ੍ਰਹਮ ਗਿਆਨ ॥੧੫॥ कथनी कथीऐ ब्रहम गिआन ॥१५॥ Kaṫʰnee kaṫʰee▫æ barahm gi▫aan. ||15|| Speak the speech of God’s spiritual wisdom. ||15|| |
ਪੂਨਿਉ ਪੂਰਾ ਚੰਦ ਅਕਾਸ ॥ पूनिउ पूरा चंद अकास ॥ Pooni▫o pooraa chanḋ akaas. On the day of the full moon, the full moon fills the heavens. |
ਪਸਰਹਿ ਕਲਾ ਸਹਜ ਪਰਗਾਸ ॥ पसरहि कला सहज परगास ॥ Pasrahi kalaa sahj pargaas. Its power is diffused through its gentle light. |
ਆਦਿ ਅੰਤਿ ਮਧਿ ਹੋਇ ਰਹਿਆ ਥੀਰ ॥ आदि अंति मधि होइ रहिआ थीर ॥ Aaḋ anṫ maḋʰ ho▫é rahi▫aa ṫʰeer. In the beginning, in the end, and in the middle, God remains firm and steady. |
ਸੁਖ ਸਾਗਰ ਮਹਿ ਰਮਹਿ ਕਬੀਰ ॥੧੬॥ सुख सागर महि रमहि कबीर ॥१६॥ Sukʰ saagar mėh ramėh Kabeer. ||16|| Kabir is immersed in the ocean of peace. ||16|| |
~SGGS 344
ਰਾਮ ਜਪਉ ਜੀਅ ਐਸੇ ਐਸੇ ॥ राम जपउ जीअ ऐसे ऐसे ॥ Raam japa▫o jee▫a æsé æsé. Meditate on the Lord, O my soul, |
ਧ੍ਰੂ ਪ੍ਰਹਿਲਾਦ ਜਪਿਓ ਹਰਿ ਜੈਸੇ ॥੧॥ ध्रू प्रहिलाद जपिओ हरि जैसे ॥१॥ Ḋʰaroo par▫hilaaḋ japi▫o har jæsé. ||1|| just as Dhroo and Prahlaad meditated on the Lord. ||1|| |
ਦੀਨ ਦਇਆਲ ਭਰੋਸੇ ਤੇਰੇ ॥ दीन दइआल भरोसे तेरे ॥ Ḋeen ḋa▫i▫aal bʰarosé ṫéré. O Lord, Merciful to the meek, I have placed my faith in You; |
ਸਭੁ ਪਰਵਾਰੁ ਚੜਾਇਆ ਬੇੜੇ ॥੧॥ ਰਹਾਉ ॥ सभु परवारु चड़ाइआ बेड़े ॥१॥ रहाउ ॥ Sabʰ parvaar chaṛaa▫i▫aa béṛé. ||1|| rahaa▫o. along with all my family, I have come aboard Your boat. ||1||Pause|| |
ਜਾ ਤਿਸੁ ਭਾਵੈ ਤਾ ਹੁਕਮੁ ਮਨਾਵੈ ॥ जा तिसु भावै ता हुकमु मनावै ॥ Jaa ṫis bʰaavæ ṫaa hukam manaavæ. When it is pleasing to Him, then He inspires us to obey the Hukam of His Command. |
ਇਸ ਬੇੜੇ ਕਉ ਪਾਰਿ ਲਘਾਵੈ ॥੨॥ इस बेड़े कउ पारि लघावै ॥२॥ Is béṛé ka▫o paar lagʰaavæ. ||2|| He causes this boat to cross over. ||2|| |
ਗੁਰ ਪਰਸਾਦਿ ਐਸੀ ਬੁਧਿ ਸਮਾਨੀ ॥ गुर परसादि ऐसी बुधि समानी ॥ Gur parsaaḋ æsee buḋʰ samaanee. By Guru’s Grace, such understanding is infused into me; |
ਚੂਕਿ ਗਈ ਫਿਰਿ ਆਵਨ ਜਾਨੀ ॥੩॥ चूकि गई फिरि आवन जानी ॥३॥ Chook ga▫ee fir aavan jaanee. ||3|| my comings and goings in reincarnation have ended. ||3|| |
ਕਹੁ ਕਬੀਰ ਭਜੁ ਸਾਰਿਗਪਾਨੀ ॥ कहु कबीर भजु सारिगपानी ॥ Kaho Kabeer bʰaj saarigpaanee. Says Kabir, meditate, vibrate upon the Lord, the Sustainer of the earth. |
ਉਰਵਾਰਿ ਪਾਰਿ ਸਭ ਏਕੋ ਦਾਨੀ ॥੪॥੨॥੧੦॥੬੧॥ उरवारि पारि सभ एको दानी ॥४॥२॥१०॥६१॥ Urvaar paar sabʰ éko ḋaanee. ||4||2||10||61|| In this world, in the world beyond and everywhere, He alone is the Giver. ||4||2||10||61|| ~ SGGS 337 |
Nhi Kabir nhi DharamDasa
Akshar ek sab ghat hi nivasa
Vaahi so SatPurush hi kahiye
Aadi Ant Akshar geh rahiye
भेद बानी कोई सुनता है गुरु ज्ञानी
गगन आवाज़ होती झीनी
पहले होता नाद बिन्दु से फेर जमाया पानी
सब घट पूरन पूर रहा है आदि पुरुष निर्बानी
जो तन पाया पटा लिखाया तिस्ना नहीं बुझानी
अमृत छोड़ी बिषय रस चाखा उल्टी फाँस फँसानी
ओअं सोहं बाजा बाजै त्रिकुटी सूरत समानी
इड़ा पिंगला सुषमन सोधे सुन्न धुजा फहरानी
दीद बर-दीद हम नज़रों देखा अजरा अमर निसानी
कह कबीर सुनो भाई साधो यही आदि की बानी
Anhad baaja jam ka thana
Paanchon tatva karae ghamsana
Anhad baaja vidhi vidhi baaje
Saar shabd nyari dhun gaaje
ਸੋ ਬ੍ਰਹਮੰਡਿ ਪਿੰਡਿ ਸੋ ਜਾਨੁ ॥ सो ब्रहमंडि पिंडि सो जानु ॥ So barahmand pind so jaan. Know that He is in the universe, and in the body as well. |
ਮਾਨ ਸਰੋਵਰਿ ਕਰਿ ਇਸਨਾਨੁ ॥ मान सरोवरि करि इसनानु ॥ Maan sarovar kar isnaan. Take your cleansing bath in the Mansarovar Lake. |
ਸੋਹੰ ਸੋ ਜਾ ਕਉ ਹੈ ਜਾਪ ॥ सोहं सो जा कउ है जाप ॥ Sohaⁿ so jaa ka▫o hæ jaap. Chant “Sohan” - “He is me. |
ਜਾ ਕਉ ਲਿਪਤ ਨ ਹੋਇ ਪੁੰਨ ਅਰੁ ਪਾਪ ॥੬॥ जा कउ लिपत न होइ पुंन अरु पाप ॥६॥ Jaa ka▫o lipaṫ na ho▫é punn ar paap. ||6|| He is not affected by either virtue or vice. ||6|| |
~ SGGS 1162 |
ਬੂਝਹੁ ਗਿਆਨੀ ਬੂਝਣਾ ਏਹ ਅਕਥ ਕਥਾ ਮਨ ਮਾਹਿ ॥ बूझहु गिआनी बूझणा एह अकथ कथा मन माहि ॥ Boojʰhu gi▫aanee boojʰ▫ṇaa éh akaṫʰ kaṫʰaa man maahi. O spiritual teachers, understand this: the Unspoken Speech is in the mind. |
ਬਿਨੁ ਗੁਰ ਤਤੁ ਨ ਪਾਈਐ ਅਲਖੁ ਵਸੈ ਸਭ ਮਾਹਿ ॥ बिनु गुर ततु न पाईऐ अलखु वसै सभ माहि ॥ Bin gur ṫaṫ na paa▫ee▫æ alakʰ vasæ sabʰ maahi. Without the Guru, the essence of reality is not found; the Invisible Lord dwells everywhere. |
ਸਤਿਗੁਰੁ ਮਿਲੈ ਤ ਜਾਣੀਐ ਜਾਂ ਸਬਦੁ ਵਸੈ ਮਨ ਮਾਹਿ ॥ सतिगुरु मिलै त जाणीऐ जां सबदु वसै मन माहि ॥ Saṫgur milæ ṫa jaaṇee▫æ jaaⁿ sabaḋ vasæ man maahi. One meets the True Guru, and then the Lord is known, when the Word of the Shabad comes to dwell in the mind. |
ਆਪੁ ਗਇਆ ਭ੍ਰਮੁ ਭਉ ਗਇਆ ਜਨਮ ਮਰਨ ਦੁਖ ਜਾਹਿ ॥ आपु गइआ भ्रमु भउ गइआ जनम मरन दुख जाहि ॥ Aap ga▫i▫aa bʰaram bʰa▫o ga▫i▫aa janam maran ḋukʰ jaahi. When self-conceit departs, doubt and fear also depart, and the pain of birth and death is removed. |
ਗੁਰਮਤਿ ਅਲਖੁ ਲਖਾਈਐ ਊਤਮ ਮਤਿ ਤਰਾਹਿ ॥ गुरमति अलखु लखाईऐ ऊतम मति तराहि ॥ Gurmaṫ alakʰ lakʰaa▫ee▫æ ooṫam maṫ ṫaraahi. Following the Guru’s Teachings, the Unseen Lord is seen; the intellect is exalted, and one is carried across. |
ਨਾਨਕ ਸੋਹੰ ਹੰਸਾ ਜਪੁ ਜਾਪਹੁ ਤ੍ਰਿਭਵਣ ਤਿਸੈ ਸਮਾਹਿ ॥੧॥ नानक सोहं हंसा जपु जापहु त्रिभवण तिसै समाहि ॥१॥ Naanak sohaⁿ hansaa jap jaapahu ṫaribʰavaṇ ṫisæ samaahi. ||1|| O Nanak! Chant the chant of ’Sohang hansaa’ - ’He is me, and I am Him.’ The three worlds are absorbed in Him. ||1|| ~ SGGS 1093 |
Surta suhagan naar ye, Satsang me aayiye
Ohang ki tu Laadli, Sohang chitt layiye
Triveni ke ghat pe, surta mal mal nahiye
Janam janam ke paap ko, surta kaat katayiye
Gagan mandal me jaayi ke, surta jaldi aayiye
Trigun sej peev ki, tahan chaudah ralayiye.
Kahi Meera Ravidas ki cheli, Surta bhajan me laayiye
Guru bina mukti paave na, aavagaman mitayiye
~ Sant Meera Bai
Ohang Gayatri Sumrian Saar
Sumriat Hansa utre paar
Satya Sarovar karo asnaana
Te nar paave pad nirvana
Mann bastar ka maila chola
Ami sarovar kiya jhakola
Sat ki kambli tann per leejo
Alakh Dev dhyaan mannva keejo
Ohang Sohang ki maala apni
Divas rain saanso me japni
Satgur Sahib hue sahayi
Kaal kasht ki peed mitayi
Sohang Shabd amarpad paayo
Duvida durmati door bhagayo
Yam ki chowki tod bagayi
Amar lok ki sair karayi
Shiksha mantra gaytri hari naam
Nishchay aasan kar vishram
Ohang gaytri padhe prabhata
Fir nahi nar chaurasi aata
Sohang gaytri padhe madhyana
So nar paave pad nirvana
Gaytri sumirat saanjh savera
Satguru meto bharam andhera
Sohang gaytri mere mann maani
Das Ravidas kahae Brahm Gyani
Ohang Gayatri Sumrat Saar
Sumrat Hansa utre paar
~ Sant Ravidas Ji
धर्मदास यह जग बौराना। कोइ न जाने पद निरवाना।।यहि कारन मैं कथा पसारा। जगसे कहियो राम नियारा।।
यही ज्ञान जग जीव सुनाओ। सब जीवोंका भरम नशाओ।।अब मैं तुमसे कहों चिताई। त्रायदेवनकी उत्पति भाई।।
कुछ संक्षेप कहों गुहराई। सब संशय तुम्हरे मिट जाई।।भरम गये जग वेद पुराना। आदि रामका का भेद न जाना।।राम
राम सब जगत बखाने। आदि राम कोइ बिरला जाने।। ज्ञानी सुने सो हिरदै लगाई। मूर्ख सुने सो गम्य ना पाई।।
माँ अष्टंगी पिता निरंजन। वे जम दारुण वंशन अंजन।।पहिले कीन्ह निरंजन राई। पीछेसे माया उपजाई।।
माया रूप देख अति शोभा। देव निरंजन तन मन लोभा।।कामदेव धर्मराय सत्ताये। देवी को तुरतही धर खाये।।
पेट से देवी करी पुकारा। साहब मेरा करो उबारा।। टेर सुनी तब हम तहाँ आये। अष्टंगी को बंद छुड़ाये।।
सतलोक में कीन्हा दुराचारि, काल निरंजन दिन्हा निकारि।।माया समेत दिया भगाई, सोलह संख कोस दूरी पर आई।।
अष्टंगी और काल अब दोई, मंद कर्म से गए बिगोई।। धर्मराय को हिकमत कीन्हा। नख रेखा से भगकर लीन्हा।।
धर्मराय किन्हाँ भोग विलासा। मायाको रही तब आसा। तीन पुत्र अष्टंगी जाये। ब्रह्मा विष्णु शिव नाम धराये।।
तीन देव विस्त्तार चलाये। इनमें यह जग धोखा खाये।।
पुरुष गम्य कैसे को पावै। काल निरंजन जग भरमावै।।
तीन लोक अपने सुत दीन्हा। सुन्न निरंजन बासा लीन्हा।।अलख निरंजन सुन्न ठिकाना। ब्रह्मा विष्णु शिव भेद न जाना।।
तीन देव सो उनको धावें। निरंजन का वे पार ना पावें।।अलख निरंजन बड़ा बटपारा। तीन लोक जिव कीन्ह अहारा।।
ब्रह्मा विष्णु शिव नहीं बचाये। सकल खाय पुन धूर उड़ाये।।
तिनके सुत हैं तीनों देवा। आंधर जीव करत हैं सेवा।।
अकाल पुरुष काहू नहिं चीन्हां। काल पाय सबही गह लीन्हां।।
ब्रह्म काल सकल जग जाने। आदि ब्रह्मको ना पहिचाने।।
तीनों देव और औतारा। ताको भजे सकल संसारा।।
तीनों गुणका यह विस्त्तारा। धर्मदास मैं कहों पुकारा।।
गुण तीनों की भक्ति में, भूल परो संसार।
कहै कबीर निज नाम बिन, कैसे उतरैं पार।।
संत रविदास गायत्री
ओहंग गायत्री सुमरत सार सुमिरत हंसा उतरे पार
सत्य सरोवर करो स्नाना वे नर पावे पद निर्वाणा
मन वस्त्र का मेला चोला अमी सरोवर दिया झकोला
सत की कमली तनपर लीजो अलख देव ध्यान मन की जो
ओहंग सोहंग की माला अपनी दिवस रैन सांसों में जपनी
सतगुरु साहिब हुए सहाई काल कष्ट की पीड मिटाई
सोहंग शब्द अमर पद पायो दुविधा दुरमति दूर भगायो
यम की चौकी तोड़ बगाई अमर लोक की सैर कराई
शिक्षा मंत्र गायत्री हरिनाम निश्चय आसन कर विश्राम
ओहंग गायत्री पढे प्रभाता फिर नहीं नर चौरासी में आता
सोहंग गायत्री पढे मध्याना सो नर पावे पद निर्वाना
गायत्री सुमरत सांझ सवेरा सतगुरु मेटो भम्र अन्धेरा
सोहंग गायत्री मेरे मन मानी दास रविदास कहें ब्रह्मज्ञानी !!